Žabkin prvý blog

ďakujem, už sa na teba tešíme.. :)

či celý život nie je len o kompromisoch a o tom „... mať trpezlivosť spoznávať človeka po našom boku a milovať jeho klady a akceptovať jeho zápory?“
myslím si, že si tým vystihla veľmi podstatnú stránku úspešných vzťahov: schopnosť partnerov prijať jeden druhého „se vším všudy“, takého, aký je.
k tomu by som dodal vari len jedno: aby to človek dokázal, musí vedieť prijať takého aký je aj SÁM SEBA.
muži a ženy, čo to dokážu, majú veľkú šancu vytvárať dobré a trvalé vzťahy.

pekne si to napisala

ak to maju obaja partneri, maju obrovske stastie, no casto sa stava, ze tuto vlastnost ma iba jeden partner, a snazi sa, no druhy mu vycita kazdu malickost a nedokaze si uvedomit, ze ani on nie je dokonaly..

ako vzdy, na poslednu chvilu.. :o)

kde má pochopenie pre partnera len jeden, je to naozaj ťažké, no na dôležitosti sebaprijatia to nič nemení.

nemôžem milovať nikoho iného. to je základ nielen partnerského vzťahu, ale aj priateľstva, dokonca nášho ponímania okolia. Takže to beriem ako základ existencie človeka vôbec.

môže milovať iného. no má ťažkosti s vytváraním rovnocenných vzťahov a jeho partner(ka) to môže ľahko zneužívať...

Prijať človeka sa vším všudy je skvelé,možno aj reálne a občas i zbožné prianie.
Vyžaduje si to dostatočnú dávku trpezlivosti a tolerancie.
Trpezlivosť na potláčaní poprípade odstránení chýb,formou komunikácie.Ak partner opakuje svoju chybu 100x aj po debate,potrebuje sa ten druhý vyzbrojiť aj trpezlivosťou.
Nuž a v takom prostredí to vzťahu neprospieva.
Stačí ona pomyselná kvapka a pohár môže pretiecť.
Ale,neukameňujete ma,že? :))

...zaujimalo by ma ako daleko moze mat muz od dokonalosti, aby o nom mohla bezna zena snivat. A tiez je zaujimave, akymi cinmi muzi dokazu "zabit" zenske predstavy od dokonalosti, lebo na tom by sa mohlo dat nieco zmenit. Ale aj ked sa nic nove nedozviem, rad si vas precitam. :-)

takých milých textov??? však by sme boli sami proti sebe... ;)
a čo sa prijatia človeka "se vším všudy" týka, vidím to takto: ak viem, aká moja (nádejná) partnerka je, musím rátať s tým, že ju na svoj obraz "neprevychovám". no a ak to je pre mňa veľký problém, potom je rozumné radšej sa rozísť než sa utešovať (márnou) nádejou na podstatnú zmenu.

by bolo najjednoduchšie, keby nás ženy dokázali brať aj takých, akí sme... čo pravda nevylučuje, že by sme sa s láskavou pomocou partneriek sem-tam v niečom nemohli vo vzťahu pokúsiť o zmenu k lepšiemu (podotýkam, že nie metódou "ak sa nezmeníš, odídem k mame a už ti nedám (nič)".

vy nie ste vsetci dokonali?

Nemyslím na" prevýchovu v obraz svoj"...mám na uvedomenie si svojich chýb v prospech funkčného vzťahu.
Ale ak je to ozaj problém,neviem,či zaláskovaný človek je schopný podstúpiť také rozhodnutie ako je rozchod...to možno škripot 32 zubov prehluší červené tĺkajúce čosi :))

no kazí nám to pár výnimiek, čo potvrdzuje pravidlo ;)

ten sa nachádza v zmenenom stave vedomia a v tom stave rozchod s milovanou bytosťou jasné že je neznámy pojem.
uvažujem o mužovi či žene, ktorí sa už začínajú vracať k vedomiu.

Ovšem čo v takom prípade hogo / a nádejám sa/ ak zaláskovanie ide ruka s rukou s plným vedomím,hmm??
Myslím,že je to záležitosť samozrejmá a netýka sa len jedincov.
Alebo som už tak naivný??Potom ma treba nakopnúť :)

a plného vedomia som sa ešte nestretol, takže o odpoveď na tvoju otázku sa bude musieť pokúsiť niekto iný ;)

tak poporiadku:

hogo: myslim si, (ale je to len moj nazor), ze ak niekto nemiluje v prvom rade seba, nedokaze milovat nezistne, nesebecky a bezhranicne, so vsetkymi kladmi aj zapormi, ktore k tomu druhemu patria.

sestko: muz moze byt uplne nedokonaly, a aj tak o nom budu zeny snivat.. :)

lulla: napadlo ma tiez nieco take.. :)

malazaba : Ale ja som nemyslel muzov ako celok, ani abstrakntnu predstavu muza, ale jedneho konkretneho muza, okolo ktoreho je spusta dokonalejsich.

myslela som to presne tak. zeny snivaju casto o konkretnom muzovi, aj ked dobre vedia, ze nie je dokonaly a okolo nich je vela dalsich, dokonalejsich. aj tak budu snivat o tom nedokonalom. (samozrejme, nie vsetky o tom jednom.. :) )..

okolo ktorého je spústa dokonalejších, mi pripadá ako vystrihnutá zo sci-fi príbehu o veeeľmi ďalekej budúcnosti :)

žabka, super upútavka ... vidím, že máš minimálne rovnakú kopu nezodpovedaných otázok, ako ja :o))

A k téme v komentároch:
Je ťažké naučiť sa akceptovať chyby iných a ešte ťažšie celoživotne sa zmieriť sám so sebou ... ale určite je to prístupnejšia cesta, než prerábať iných na obraz našich predstáv a seba na obraz "zbožňovaných idolov". Myslím, že prirodzenosť žien i mužov je tiež jedným z tajomstiev k porozumeniu a zároveň k schopnosti zmieriť sa so skutočnosťami, ktoré nemôžeme na partneroch zmeniť, iba akceptovať... Možno stratíme zopár snov ... a možno objavíme nové, netušené rozmery partnerského života...

ženy často snívajú o tých, ktorí ich nechcú
a odmietajú tých, ktorí po nich túžia

pekná upútavka

dakujem.. snazila som sa.. :)

ktorá o neho veľmi stojí, a usiluje sa získať priazeň ženy, ktorá o neho nejaví záujem.
pritom môže ísť o jednu a tú istú ženu v inom čase.

muž neodmietne ženu, ktorá o neho málo stojí, a neusiluje sa získať priazeň ženy, ktorá o neho javí záujem

ženy zriedka snívajú o tých, ktorí ich chcú a chcú tých, ktorí po nich netúžia

(?)

mate pravdu, clovek si casto nevazi to, co ma, a chce prave to, co je pre neho nedosiahnutelne.. ale preco je to tak?

ano, casto ludia (aj muzi aj zeny), tuzia po tych ktorych mat nemozu.... to je tak, ked nieco mas, nie si s tym spokojny, chces viac, lepsie, to plati asi nielen v oblasti partnerov. preco je to tak? spravna otazka. clovek tuzi po dokonalosti, a sam dokonaly nie je, tak dokonalost chce v druhom. no moze sa stat, ze tym premarni vela casu, a potom zisti, ze to mal skoro na dosah ruky....

nemožno neodmietať ženu, ktorá o chlapa nestojí, no o takú ženu sa možno uchádzať.
nemožno sa neusilovať o priazeň ženy, ak ju žena prejavuje,no možno ju odmietnuť.

chlap sa vo vzťahu k žene vníma skoro (vždy) ako ten, kto je aktívny a kto sa rozhoduje, ako ten, kto uplatňuje svoju vôľu.

stručne (aj za cenu nepresnosti) zodpovedať tvoju otázku, prečo si často nevážime to, čo máme, a chceme práve to, čo je pre nás nedosiahnuteľné, tak odpoviem: pretože sme nepoučiteľní egoisti...

že to tak je, ale čo narobíme..

Hogo, tak to máš teda pravdu.. :o)

,ze vzdy chceme to, co este nemame. Lebo zaroven nechceme stratit, to co mame. Rovnako ako nie je smutne, ze zena chce este jedno dieta, ked uz jedno ma. Ani nie je smutne, ze ked okolo zeny obletuje jeden muz, ona chce aby obletoval aj ten druhy , co len stoji.

ku kometáru s nadpisom Chcel som čosi,ale žabka ma predbehla :)
Mozno je to zbozne prianie a urcite je to realne. Ja som to dokazala (aspon v nasom vztahu, vyrozpravala som sa a ulavila som si vzdy len s kamoskami, inac by som skoncila na psychiatrii). Napriek tomu keby si sa spytal mojho, teraz uz byvaleho, partnera, nepotvrdil by ti to. Preco? Nuz preto, ze na to aby si uplne akceptoval chyby toho druheho sa musis z velkej casti vdzat sam seba, zapriet sa... A malokto si vazi cloveka ktory si v podstate "nevazi" sam seba, a u takeho cloveka nevidime ze sa meni a vychadza nam v ustrety, pokladame to za prirodzene... V skratke: Ak to robis vo vztahu kde to ten druhy od zaciatku nevidi a nedokaze si to vazit, nema to vyznam.A ver mi. Je to tazke. Stoji to vela, vela sil a ak su vynalozene zbytocne, tak to mas ako v bitke - uder do prazdna Ta vzdy polozi...

Urcite ze musime mat radi - sami seba - a vediet sa vazit a v ziadnom pripade sa neponizovat - ale milovat sa? Myslim ze to potom hranici s egoizmom - a egoisti nemozu milovat druheho, pretoze sa im nic co ten druhy pre nich spravi nezda dost...

NADHERNAAA MYSLIENKA!!! :-) Mozno by som konecne zacala pozerat sci-fi :-)))

a teraz za mna.. nemyslela som to doslova milovat sam seba, ale mat sa rad.
teraz ma este napada jedna myslienka, neviem, odkial to pochadza, no ja som to pocula medzi abstinentmi:
Bože, daj mi silu zmeniť to, čo sa zmeniť dá, odvahu zmieriť sa s tým, čo sa zmeniť nedá a múdrosť tieto dve veci rozoznať.
tym by sa podla mna mal riadit kazdy clovek, aspon u seba, a bude sa mat rad..

ale skor som myslela to, preco vzdy odhaname tych, ktori su nam na dosah, a tuzime po tych, ktori su daleko? ublizujeme. vzdy niekomu, ci uz tym odmietnutym, alebo sebe, ak sa rozhodneme ostat s tym, po kom netuzime, len, aby sme mu neublizili..

je tu niekto iný,kto mi zodpovie na otázku,ktorú som predostrel pre pána hoga? :))
No,nechám si to vysvetliť pri večernej debate.

v Novom zákone sa múdro píše:
Miluj blížneho svojho ako seba samého
Nový zákon toto moudro údajne prevzal z ešte starších sumerských či egyptských textov.
hlbokú múdrosť tohoto „prikázania“ vidím v tom, že ak sa ním riadime, dávame všetkých (vrátane seba) na rovnakú úroveň, vopred nezvýhodňujeme nikoho.
egoista uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami iných, altruista uprednostňuje záujmy iných pred vlastnými.
jedno aj druhé je krajnosť, strednou cestou je práve ono „Miluj blížneho svojho...“.
záver: nevidím dôvod, prečo by človek nemohol a nemal milovať sám seba.
jasné, že nie sebeckou ani narcistickou sebaláskou...

...Schopenhauer by k tomu povedal, ze muzi, ktorych zeny maju po svom boku su ich rozpoznanym omylom a muzi, ktorych nemaju a po ktorych tuzia su omylom este nerozpoznanym. Ale asi to nebude take jednoduche. :-)

teide.. som zaláskovaná a zároveň vnímam všetky zápory. ak by som sa ale teraz mala rozísť, musela by som viac zapojiť rozum ako srdce, a ja sa viac riadim srdcom..

Kazdy ma pravo na svoj nazor. A kazdy ma pravo ho casom zmenit a prehodnotit na zaklade svojich vlastnych chyb a skusenosti... Tie moje mi hovoria tolko, ze keby som sa milovala tak ako pises ty, tak by som nedovolila svojmu partnerovi to co som mu za tie roky dovolila ( nehovorim ani nahodou o ziadnych perverznostiach, ani o sexe :-) hovorim o jeho pristupe k ludom, pristupe ku mne, ktory je pevnou sucastou jeho "ja" ) tak nam to v ziadnom pripade tak dlho nevydrzi (6 rokov), pretoze by to bolo v rozpore s tym o com sa pisalo vyssie - "milovat jeho klady a akceptovat jeho zapory".... Pravda, je tu otazka ci to bolo na nieco dobre, ked to aj tak skoncilo, ale nemozes do kazdeho vztahu ist s tym, ze aj tak skonci....

babo raď :)
Teda ja to nepotrebujem ale samozrejme sú obdobia keď človek rozjíma.
Ale som rád,že nás,zaláskovaných s plným vedomím je viac,uff :)

dufam, ze sa budes zapajat castejsie.. :)

teide, vsetko vzdy zalezi od konkretnej situacie. :o) takze baba neporadi.. no, myslim, ze tych zalaskovanych s plnym vedomim je vela, staci sa pozriet na pary (ci uz manzelske alebo partnerske), ktore su spolu uz dlhe roky, a pritom je na nich vidiet, ze su do seba stale zalubeni.. poznam takych a je to krasne..

budem malazaba. cez obedy, na zachode, pocas prace.... ;-)

že každý má právo na svoj názor i na jeho zmenu na základe (vlastných) chýb a skúseností.
ak vyjadrujem SVOJE názory, nerobím tak preto, že ich pokladám za NAJSPRÁVNEJŠIE či JEDINE MOŽNÉ, ani nemám ambíciu ich niekomu vnucovať.
vyjadrujem ich preto, lebo ma zaujíma, aké názory majú iní ľudia, aby som mohol porovnávať, skúmať, hľadať a riešiť svoje početné dilemy a pochybnosti.
v konečnom dôsledku každý človek za svoje názory a presvedčenia nesie vlastnú zodpovednosť a znáša všetky z nich plynúce následky.
a osobne do vzťahu nikdy nejdem s tým, že ten vzťah aj tak skončí...

ísť do toho s tým, že to aj tak raz skončí.. aj keď by to niekedy pomohlo, človek by sa po rozchode možno menej trápil, pretože by na to bol pripravený.. ale ja to proste neviem. to by som do vzťahu nedávala všetko, keby som počítala s rozchodom.. a to nie je ono..

na všetky jeho trápenia a dokonca aj na rozchod, asi by sa pripravil o mnoho vzácnych zážitkov a pocitov.
myslím, že je lepšie prežiť hlboké sklamanie z nečakaného rozchodu než sa o vzťah dlho strachovať.
ako sa vraví, lepšie je sa raz zľaknúť než sa neustále báť.

dobra poznamka, jak jedna tak druha :). Mozno by stalo za to pouvazovat nad tym, preco tak prahneme po nedostupnom a pohrdame dostupnym, napriek tomu, ze prvy pripad byva odsudeni na upsech zvacsa a druhy by uspesny mohol byt.

oprava : ze prvy pripad byva odsudeni na NEupsech

supeer...velmi sa mi to pacilo...uz od zaciatku si urcite kazdeho, kto to zacal citat vtiahla do textu...

angie, dakujem velmi pekne.. :)

vydarený úvodník :)

prečítala som si Vaše komenty, aj keď veľmi rýchlo, no myslím, že aj pozorne ;) a zaujala ma myšlienka o láske k druhému cez lásku k sebe samému....je mnoho ľudí, ktorí stratili úctu (lásku) k sebe samému a pritom nemuseli byť ani príčinou tohto stavu a napriek tomu sú odhodlaní milovať celou svojou bytosťou toho druhého a dať mu všetko, čo on sám nikdy nedostal....ale láska k druhému tak môže prebudiť aj lásku k sebe samému....myslím, že sa nemusíš mať natoľko rád, aby si niekoho miloval...možno sa ten pocit menejcennosti vo vzťahu časom stratí a človek sa láskou vylieči :)
to neznamená, že ten, kto vstupuje do vťahu bez lásky k sebe samému netúži po zmene....túžba po láske (k sebe aj inému) je niekedy veľmi mocná pani, ktorá zachraňuje životy :)

prajem krásne dobré ránko!

Neviem ti povedat "akymi cinmi muzi dokazu "zabit" zenske predstavy od dokonalosti", ale rozhodne Ti viem povedat akou vetou to dokazu uplne presne: Ked ti po vrelom objimani a nadhernom vecere, rozcitliveny po nejakom haluznom filme povie, ze on tu pravu asi este nestretol... Nuz, mozem ti povedat ze v tom momente nevies ci sa mas smiat, alebo plakat. A rozhodne mas chut si zbalit kufre a vypadnut....

aj tebe dobre ranko.. :)

sia, v takej chvili by som asi kricala.. neviem si to predstavit, ale dufam, ze uz ti nikdy nikto nepovie nieco, po com sa budes takto citit.. :(

ja tiez...

..vyzera to ako skoro neskodna veta a pritom sa za nou skryva mozno cela podstata necitliveho spravania sa muzov. Rozhodne by som radil skor smiat sa ako plakat. Ale niekedy si clovek asi nerozkaze. Ked take daco pocuvam, mam chut sa zavriet do svojej filozofickej veze a nikdy neriskovat, ze by som mohol byt pricinou takych pocitov.

naco potom su dvaja spolu, ked jeden ma pocit, ze tu pravu este nestretol? natiska sa mi otazka, nemal by teda ist hladat? ved ak vie, ze nie je s tou pravou, nema pocit, ze tam len zabija cas a ta prava sa mu niekde moze stratit? pretoze v dobe, ked tu pravu mal stretnut, bol vedome v "nepravom" vztahu? alebo na druhej strane, ak vie, ze to nie je ta prava, moze sa stat, (a asi ho to ani netrapi), ze tu terajsiu zrazu opusti, lebo nasiel tu pravu? a co ked ani to nebude ona? bude zotrvavat v nepravom vztahu, ale pritom bude hladat okolo seba?

myslím, že konkrétny muž medzi "dokonalejšími" mužmi má šancu na seba upozorniť nežnejšie pohlavie...niekedy sa tí dokonalejší nenaučili byť pozorní, pretože to pri svojej "dokonalosti" nikdy alebo veľmi málo potrebovali (no nechcem hádzať všetkých do jedného vreca)....ale aj tak musíš na seba nejakým milým spôsobom upozorniť, ak chceš, aby si ťa ženy všimli, ak máš ako hovoríš "ďaleko od dokonalosti", pri čom sa mi nedalo neusmiať xi :)
keby som bola muž, snažila by som sa, aby sa ženy v mojej prítomnosti cítili fajn a občas by som ich niečim prekvapila, možno nejakou poznámkou, myšlienkou, aj Shopikom trebárs, niečim, čo je tvoje a čo nemá nik okrem teba, ani jeden z tých ostatných....nemusíš nič predstierať, len dať máličko o sebe vedieť...ja som úplne mimo, keď mi muž urobí kávu, nie som na to zvyknutá a veľmi si to vážim :) možno stačí iba pozorne počúvať, hm?
muži vedia dobre poradiť a rada si vypočujem ich názor....nemusia byť pekní, ani príliš zábavní a aj tak dokážu zaujať ;)

ja som zvolila pre istotu hru na mrtveho chrobaka a rozhodla som sa to riesit neskor, pretoze do smiechu mi nebolo, a placom som sa nechcela ponizit. Takze ma prepadla nahla unava a isla som spat :-( Viem ze to nie je moc spravne, ale niekedy je to najlahsie. Niekedy sa mi niektore veci nechce rozvadzat, mozno preto ze sa bojim este jasnejsej reakcie a viem ze by to potom chcelo skutocne radikalne riesenie - a na to treba sil.... A pri tom by mozno stacilo, keby si taku blbu myslienku nechal pre seba-netreba predsa klamat, staci zamlcat pravdu ;-)

malazaba: "Naco potom su dvaja spolu, ked jeden ma pocit, ze tu pravu este nestretol? ". Tejto dileme davam pracovny nazov malejzaby-dilema. Odpoved samozrejme nepoznam. Iba je mi jasne, ze sa mozem citit prijemne aj pri tej nepravej ... a hladanie pravej byva mnohokrat bezvysledne. Casto si pustam pesnicku od IMT smile so slovami :
"Marne hadzes siet ,
v tom dave mozno nikoho niet.
Vo vlnobiti
sa nic nechyti
a zostava len chciet" :-)

ale preco potom chces ublizovat tej nepravej? rozpravat jej, ako ju milujes a podobne, a pritom jej do oci povedat, ze si este nenasiel tu pravu? to akoze by si s nou bol len preto, lebo si (prepacte za vyraz, ale tato situacia ma dost vytaca) nemas do koho ineho pichnut? ak sa pri nej citis prijemne, ale vies, ze to nebude na cely zivot, nenechas ju, nech si ona ide hladat toho svojho dokonaleho a ty svoju dokonalu? ved takto do toho vztahu investujes kopu casu, svojho osobneho priestoru a vela inych veci, a pritom dobre vies, ze zbytocne??? to asi nepochopim..

...nebudem jej rozpravat, ze ju milujem, ale ze sa s nou citim dobre . Klamat nebudem, ale aj sia mi radila, ze nemusim povedat vsetko. Preco by to nakoniec nemohlo dopadnut ako vztah na cely zivot? Preco by som sa nemohol citit s tou "nepravou" prijemne cely zivot?

ja len trosku nechapem v com spociva podstata tej "pravej". Ked si s holkou ktora sa Ti paci, s ktorou sa dokazes smiat, s ktorou sa dokazes zhodnut na "programe dna", na dovolenke, a dokonca aj v posteli ;-) je to ta prava, alebo cakas ze bude este "pravsia"? A tu poslednu vetu som myslela vazne, pokial sa nieco "zle" nemieni vobec riesit, tak sa o tom nema hovorit, zbytocne to ublizuje. Pokial si vztah v ktorom si,dokazes predstavit napriek chybam na cely zivot a nemas potrebu si hladat inu, tak netreba hovorit ze si tu pravu este nenasiel...(aj ked by ta to v tom pripade uz naozaj nemalo napadnut). Ale ak mas pocas vztahu stale hladat druhu a brat ten vztah s tym ze ked ju najdes tak tento okamzite skoncis - a "zabudnut" to povedat a dat sancu rozhodnut sa aj druhej strane, tak to nie je spravne. A neviem ci je mojim osudom zazivat same taketo zivotne perly, ale presne toto sa mi stalo v predchadzajucom vztahu - aj napriek tomu ze som z neho nikdy nevytiahla, kolko z tych rokov bol so mnou uz len preto ze mu bolo relativne dobre a hlavne aby nebol sam.... Problemom vsak je, ze pokial naozaj nemilujes, tak niektore veci proste nedokazes robit, mas "nezamilovane" reakcie a druha strana to casom pochopi a prasti s tym sama... a vtedy to moze byt neskoro na nove zaciatky pre oboch...

sestko, ak si myslis, ze by si s tou nepravou mohol byt cely zivot, preco jej teda hovorit to, ze si tu pravu este nenasiel? ty si asi iny a beries to inak, ale nechapem toho, kto povedal to, co tu siama pisala..

ked nie je ta prava, a je mi s nou fajn, tak jej to nepoviem. predstav si sestko, opacnu situaciu. ona by ti povedala, ach ja som toho praveho este nenasla, boze, kedy ho najdem. ako by si sa citil, keby pos. par rokov stravila s tebou, a ty si zalaskovany?
esti mi tu napada jedna vec. je s nepravou, a povedzme, ze najde inu. s tou nepravou mu to neklape, ale zostava s nou. nedokaze jej to povedat, nedokaze to urobit. preco nema taku silu? hlavne ked ona o tom vie, ze to nie je dokonale. a preds spolu zostavaju.
poznam take vztahy, u ktorych prevracia oci, ked sa hovori o partnerovi, a co uz s nim, bla bla bla. a lezie mi na nervy. preco su tito dvaja ludia spolu?

tiez sa nad tym zamyslam, a nechapem. asi by som mozno chcela byt radsej sama, ako byt s niekym a cely cas hladat niekoho ineho. ale kedze to nedokazem pochopit, lebo som to este nezazila, nemozem povedat s urcitostou, ze budem reagovat tak alebo tak, pretoze sa hovori nikdy nehovor nikdy.

nuz, aj mna trapi takato otazka, a tiez take vztahy nechapem. No viem povedat preco bol so mnou moj byvaly :
1.nemal dost sil to ukoncit
2.bal sa ze ostane sam lebo je velmi tichy a ak z nas dvoch niekto niekedy nejake stretnutie prekecal tak som to bola ja (ja kecam skutocne dost :-) )
Ale musim sa zastat Sestka, pretoze sa ani raz nevyjadril ze by nieco take povedal. Pokial chapem to co pisal, tak by bol tisko kym by mu bolo dobre :-)))

tomu druhemu.. a ostat s niekym, a pritom mu strpcovat zivot, len preto, ze co ked ostanem sam? trosku ubohe.. ale co uz, kazdy sme nejaky..

asi 4 roky, i ked som vedela, ze by to mohlo byt aj lepsie - teda myslela som si to, ale bolo fajn, dokonca som snivala o spolocnom byvani, bla bla bla. nemala som sa na zaciatku na co stazovat. ale potom sme sa zacali dost hadat. a to, ako jedna z viacerych veci, dopomohla rozchodu. ked sme sa rozchadzali, povedal, ze tiez si mysli, ze to bola otazka casu.... skor ci neskor by sa to stalo (tak stalo sa skor :D ) ale mala som ho rada. teda na zaciatku som bola aj dost zalaskovana
a mala som silu ukoncit to, nikam to neviedlo.
preco niektori na to silu nemaju? ved ani ten, pre koho to nie je prava laska, sa neciti trochu previnilo? voci tomu druhemu, ze mu sposobuje (alebo v bud. sposobi) bolest??

Mam taku naivnu predstavu, ze ked niekto miluje, tak sa zmieri s tym, ze nie je celkom milovany a tiez s tym, ze sa raz objekt jeho lasky zamiluje do niekoho ineho. A nielen, ze sa s tym zmieri, ale bude sa radovat spolu snim. Pod vplyvom tejto predstavy nevidim nic zleho na tom ak sa milovany trochu venuje tomu, kto ho miluje. Nevidim v tom nic ubohe ako malazaba, ba prave naopak, vidim v tom urcitu velkorysost a laskyplnost.

Ale v pripade,ze milujuci nemiluje takto nesebecky, tak potom mate pravdu, ze sa mu ublizuje alebo bude ublizovat, ak ho nemilujuci milovany tvrdo odo seba neodozenie a neprerusi s nim vsetky styky.

do mensiny. ja som to sice zatial vzdy dokazala (byt stastna za niekoho, aj ked jeho partnerkou nie som ja), ale nie kazdy to zvlada.. tiez som sa to asi musela ucit, ani neviem. no ak niekto miluje druheho sebecky (aspon trosku), vzdy to zrani.. alebo.. zrani to aj nesebecky milujuceho, pretoze milovany nanho vobec nemyslel, neslo mu ani o jeho stastie (milovaneho), a napriek tomu ostal v tom vztahu. neviem, ci som sa vyjadrila dost jasne, uz mi to teraz nemysli, ale slubujem, ze to coskoro rozpisem, aby som presne vyjadrila svoje myslienky..
pekny vecer vsetkym..

Sestko, to co ziadas je skutocne velka vec pre obycajneho cloveka-a hlavne tazka. myslim ze je vlastna skor ludom kt. sa oddali zivotu v klastore a vopred sa zmierili s myslienkou ze ten koho miluju nikdy nebude ich. Keby nas vsak takych bolo viac mohli by klastory a vsetky podobne institucie na celom svete zrusit pretoze by neexistovala zvrhlost, oplzlost, podvadzanie... Kazdy by zil pre jedinu osobu ktoru miluje a robil by vsetko preto aby bola stastna a tesil by sa z jej stastia spolu s nou-tym padom by nemali ludia cas na kraviny a zle veci ako vrazdy z amoku pri odhaleni podvodu-tie by sa nestavali, lebo ten kto miluje by sa tesil z toho ze ten koho miluje ho podviedol, pretoze tento akt vlastne prispel ku stastiu toho koho miluje a teda aj k jeho vlastnemu... Vidim ze mas skutocne rad sci-fi :-) A teraz vazne. Stala sa tato tvoja predstava uz skutocnostou? Dokazal si to? Milovat niekoho a tesit sa z toho ze Ta nemiluje a je s niekym inym? A skutocne mi chces tvrdit ze ak si to dokazal,tak si tu dotycnu osobu stale vrucne miloval? Myslim ze v takom pripade casom milovat prestanes. Mozno ostanes kamarat, mozno dobry kamarat a mozno nic, ale milovat prestanes a neskor, mozno, sa zamilujes do niekoho ineho. A vies preco je to tak? Pretoze lasku treba zivit. Zivia ju drobnosti ako usmevy, dotyky, smiech, a ked ich niet, tak umiera. A ak zijes vo vztahu v ktorom tu osobu nemilujes, tak Ta coskoro prestane milovat aj ona-pretoze nebudes schopny jej dat to, co by jej dal ten kto by ju skutocne miloval. Stava sa ze sa v takych pripadoch drzime takychto vztahov zubami-nechtami, ale myslim, ze je to preto, ze nevieme ako ten spravny zamilovany vztah ma vyzerat. Ale ten, kto bol raz SKUTOCNE milovany, ti v takomto vztahu dlho nevydrzi. Mozno mu da sancu, mozno aj dve ale rozhodne to nebude robit donekonecna a zacne si hladat svoje stastie niekde inde. A mozno uz pocas vztahu s Tebou,pretoze ak este uplne nevytriezvel, tak by sa inac od Teba nedokazal odputat...

Ja na svoje kamarátky žiarlim a trpím pri nich i bez nich. Ony ma zasa zrejme iba trpia :-). Tuším som nikdy naozaj nemiloval. Všetkým prajem, ak si nájdu toho "praveho". Vlastne sa vždy trochu poteším, že som unikol akejsi pasci. Som taká bežná zmes sebca a nevinného obdivovateľa, ale nikdy nie som rád, keď bývam úplne odpísaný. Nemám veľmi rád to kŕčovité hľadanie toho pravého a odpiľovanie všetkého nepravého. Je jasné, že sa mladý pár potrebuje chvíľu sústrediť na seba, ale nemal by to robiť tak dôsledne a navždy, že skončí ako izolovaná a nudiaca sa dvojica hoci aj v spoločnosti dalších izolovaných a nudiacich sa dvojíc.

Minule som v autobuse cestoval spolu so skupinkou postarších žien, zrejme nábožensky naladených, lebo sa hecovali :" Najdôležitejšie je pre nás šíriť lásku." Hneď som si pomyslel, že sa hecujú trochu po funuse. Šíriť lásku mali v mladosti, vytvoriť si veľa priateľov na celý život. Ale ony sa iste sústredili na hľadanie toho pravého a teraz možno všetci tí "nepraví" sedia spolu s "tým pravým" bez lásky v krčme a dosť by sa nasmiali, keby počuli k čomu sa tie panie v autobuse navzájom povzbudzujú.

Andrejocka,velmi sa mi pacil tvoj clanok a fotecky su very pekne.Obdivijem tvoju nekonecnu energiu a chut do zivota,si slniecko.Dufam,ze sa ti v zivote splnia aj tie najtajnejsie priania, zasluzis si to.(toto vsetko som ti vlastne mohla aj osobne, ale neda mi nereagovat hned po precitani).Tak pa Claudia.

:o)