Žabkin prvý blog

Ďakujem za krásne detstvo. Ďakujem za to, že si sa o mňa „bila“ s lekármi, keď som mala tri roky a bez Tvojho dovolenia mi spravili lumbálku. Hrozilo mi, že ostanem na vozíčku. No Ty si im neverila, a ja teraz chodím, behám, tancujem..

Ďakujem, že si stála pri mne, nech sa dialo čokoľvek. Aj keď som bola zlá, nevynadala si mi pre inými ľuďmi. Pred nimi si ma chránila. Keď si sa od niekoho dozvedela, že ma videli fajčiť, povedala si, že o tom vieš. Nezhodila si ma, vynadala si mi až doma.

Starala si sa o mňa, keď som bola chorá. Pamätám, že som mala nejakú črevnú chorobu, keď som bola malá, a mohla som jesť iba soletky a piť iba Coca colu. Spravila si mi z toho slávnosť, a ja som sa napriek horúčkam a bolestiam vôbec necítila chorá. Vtedy si mi spomínala „väčší kúsok pomaranča“. Pamätáš? Ja si to pamätám doteraz. Teda, presne nie, ale mám to niekde schované.

Naučila si ma vážiť si knihy. Keď som sa prvý krát začala zaujímať o písmenká, mala som iba tri roky. Ty si nechcela, aby som čítala, bolo to zbytočné, a bála si sa, aby som sa neukrátila o detstvo. Ale v štyroch som napriek tomu už čítala.

Rozprávala si mi o tom, ako som v čakárni u lekárky spievala uspávanku bábike, ktorú som si požičala od inej pacientky. A keď Ti nikto v autobuse neuvoľnil miesto na sedenie, spievala som „Prečo je osud tak krutý“, a hneď sa uvoľnilo niekoľko miest. Mala som vtedy tri..

Ďakujem, že si pre nás robila tie vyprážané krúžky alebo domáce chipsy. Tie krúžky teraz predávajú, ale nie je to ono. Tie Tvoje chutili najlepšie..

Som rada, že si ma mala rada, aj keď som bola zlá. Pre každého môjho kamaráta alebo kamarátku si bola kamarátka, pre mňa tiež. Ďakujem Ti aj za to, že si nás všetkých brala ako rovnocenných, nie ako deti.

Ďakujem, že si Luciu prichýlila u nás, keď mala doma problémy s opitým otcom.

Ďakujem za všetky tie výlety, ktoré sme absolvovali. S Tapinovcami ich bolo celkom dosť, opekanie hada, Veľkomoravské hradisko, severný pól, Trojkopčiak, Jamboree.. Robila si nám vedúcu, bolo to super. Počas týchto dní si ma o prírode naučila všetko, čo si vedela. Zbierali sme bylinky, robili sme bobríkov, učili sa, ako prežiť, ako určiť svetové strany a svoju polohu, ako používať kompas..

Ďakujem za lásku k hudbe. Nedvědovcov počúvam doteraz a vždy spomínam.

Ďakujem Ti za tie chvíle, keď sme stáli v kuchyni medzi chladničkou a linkou a učila si ma krútiť panvou.

Spomínam aj na to, ako sme v obývačke pri telke tancovali na akúkoľvek hudbu jednu choreografiu. Pamätám si ju doteraz, a doteraz si ju tancujem.

Učila si ma hľadať na ľuďoch to najlepšie, pomáhať, vychovala si zo mňa dobrého človeka. Ja len dúfam, že budem taká, ako Ty, a že sa moje deti budú podobať na Teba, nielen výzorovo, ale aj správaním a povahou.

Moc mi chýbaš..

 

 

 

A Bože, Tebe chcem poďakovať za to, že si mi dovolil s ňou stráviť ten čas, ktorý nám bol daný, aj keď sa mi to zdalo málo, ale aj za to Ti ďakujem..