Rozhodla som sa písať príbeh na pokračovanie.
V tejto časti sa zoznámite s hlavnou postavou.
Prosím, píšte mi reakcie, ako sa Vám to pozdáva, nepozdáva, prípadne, ako by mal príbeh pokračovať. Ak bude dostatočný ohlas, budem pokračovať. Pretože je zbytočné uverejňovať to, čo aj tak nikto nebude čítať.. 
Rebeka sedela pri okne a rozmýšľala. O živote, o láske, o šťastí.. Asi ako každá sedemnástka..
Hojdala sa v tom svojom kresle. Dlho trvalo, kým si ho vydobila. Nie, ona nebola z tých, čo nechajú všetko zaplatiť rodičov, ona bola iná.. S prácou začala už v pätnástich. Skladala doma príbalové letáky k liečivám, čo jej vybavil sused. Robila to na mamine meno, keďže oficiálne pracovať mohla až od šestnástich. Samozrejme, toto bola práca pre celú rodinu, veď každá koruna je dobrá, ale Rebeka sa na tom podieľala najviac.. Peniaze si potom starostlivo rozdelili, podľa toho, kto koľko toho spravil.. Vďaka tomuto si privyrobili aspoň pár korún aj jej dvaja mladší súrodenci.
Keď oslávila šestnáste narodeniny, ešte v ten deň išla do študentskej agentúry a vybavila si prácu. Najprv začínala s upratovaním na rôznych novostavbách, tiež upratovala kinosály v multikine, ktoré mala kúsok od domu. Tých prác bolo veľa, niekedy mala aj dve-tri práce v jednom období, vtedy spávala iba pár hodín. Ale nevadilo jej to. Okrem toho, že chcela svoje vytúžené kreslo, chcela aj pomôcť rodičom.
Otec jej to kreslo nechcel dovoliť. Vravel, že ju to prestane baviť, že je to veľká haraburda, je drahé, nehodí sa do ich bytu.. Mama sa k tomu stavala neutrálne, pretože na jednej strane uznávala otcove argumenty, ale zároveň chápala dcérinu túžbu po vysnívanej veci. Mladšia sestra Lucia sa však tešila, že sa bude mať na čom hojdať. No a bratovi Tomášovi to bolo jedno, mal vtedy iné záujmy, ako rozhodovať sa, na koho stranu sa postaví.
Vtom jej úvahy prerušila Maureen. Rebeka sa až zľakla, keď jej vyskočila na nohy. Usadila sa jej na stehnách a začala priasť. Maureen bola nádherná perzská mačka s nádherným sfarbením srsti. Mala svoje nálady, tak, ako všetci ľudia. Nechala sa hladkať iba ak mala dobrú náladu, ináč sa promenádovala po byte, ale držala si odstup. No keď prišiel jej dorbý čas, „veľkodušne“ dovolila všetkým, aby sa jej venovali. Vyzeralo to asi tak, že vždy za niekým prišla a motala sa okolo, až kým si ju nezačali všímať..
„Ty sa máš“, prihovorila sa mačke. „Celý deň si iba vylihuješ, prechádzaš sa tu ako veľká dáma, všetko Ti dáme, ešte Ťa aj všetci hladkajú. Nemusíš ani do školy chodiť...“
Nie žeby Rebeka nerada chodila do školy, práve naopak. Škola ju bavila, s učiteľmi si rozumela. Bola veľmi empatická, takže sa dokázala vcítiť do pocitov druhých. To bol problém, prečo začali jej konflikty so spolužiakmi. Volali ju bifľoška a miláčik učiteľov. Ale to nebola pravda, aspoň čo sa toho učenia týkalo. Jej proste stačilo na hodinách počúvať a vďaka tomu mala viac času na brigády. Jej práca bola ďaľšia vec, čo sa jej spolužiakom nepáčila. Oni boli zvyknutí, že všetko dostali pod nos, a keď niečo chceli, stačilo povedať, a rodičia im to hneď kúpili. Boli proste zvyknutí na to, že si ich rodičia moc nevšímajú a preto si robili, čo chceli.. Chodili von, po diskotékach, poza školu, a vždy sa im to prepieklo.. Nikoho z nich ani len nenapadlo, aby išli dobrovoľne pracovať, aj preto si z Rebeky uťahovali.. Nechápali to, zdala sa im iná, preto museli zapárať vždy, keď sa im naskytla príležitosť. No, a ak niekto dôvod chce nájsť, proste ho nájde.
Maureen asi vycítila jej náladu a tok myšlienok, preto začala byť nepokojná. Začala sa vrtieť, olizovať Rebeke ruku, jednoducho sa snažila ju rozptýliť. A potom nech niekto nehovorí, že zvieratá nerozumejú.. Práveže chápu až veľmi veľa..
„Dobre, dobre.. Už končím.. Aj tak som chcela ísť von..“
Komentáre
malazaba
je to fajn, pokracuj
Ďakujem za koment
Neskôr bude vysvetlené aj to, prečo je práve doma, neboj.. :) Nechaj sa prekvapiť..
jednoznačne
malazaba
samozrejme...
silvia, angie, mysiak
SUPER!
A s nametmi co dalej, urcite ked si zacala pisat si mala ako taku predstavu, co bude dalej, alebo aspon nejaku hrubu liniu urcite, a pretoze zatial si toho vela neprezradila, neviem ... musi sa nieco konkretnejsie udiat aby som mala predtavu co by mohlo byt dalej.
Ako si mi napisala, sadneme si, pokecame a nieco spolu vymyslime :)
veronika
pekné
Brasko, Tebe
PEKNE