Stretla som Vierku.. Prišla sa dať k Ivete ostrihať.. Keď som prvýkrát videla jej vizitku, ostala som v šoku. No čo už.. Svet je malý..
Pripomenula mi..
Ani nevedela, že som to ja.. Už dvakrát som nemala šancu sa s ňou rozprávať. Na tretíkrát som to bola ja, kto sa o ňu mal starť. Čakala som.. Potom som to už nevydržala. Tentoraz ostala v šoku ona. Vieš, ako jej vtedy bolo? A ako bolo mne?
Klepali sa mi ruky.. Vtedy mi povedala, že život ide ďalej. Nedá sa to.. Začínam chápať, prečo ste sa mali tak rady.. Žeby to bolo sud, že prišla práve tam?
Povedala, že musím dúfať, že Ťa stretnem v nejakom ďaľšom živote.. Už len kvôli tomu verím v ďaľšie životy. Možno som Ťa už stretla, a neviem o tom..
Alebo si môj anjel, ktorý ma chránil, keď som havarovala. Možno si stále so mnou. Alebo si mi poslala niekoho iného, kto ma na mňa dávať pozor..
Toto pochopíš iba Ty.. Kedy som Ti naposledy atď.? Platí to stále, a bude to platiť až do konca môjho života.
Komentáre