Žabkin prvý blog

Na jednom (ne)menovanom blogu (bratislavitae) som našla jeden (ne)menovaný článok (Vášnivo).. Prečítala som si, zamyslela som si, a povedala som si, že rebríčke mojich naj kníh príde až inokedy. ok..

Ale v tom článku sa o chvíľu ukázal aj link na iný článok na inom blogu.

Tiež pekný zoznam, po traktoristov som sa ešte ako-tak prelúskala bez väčšieho záujmu napísať reakciu v podobe článku hneď. No potom som to uvidela..

COELHO.. a to už teda nemôže byť bez môjho vyjadrenia..

Áno, je to úžasný autor. Keď čítam jeho knihy (zatiaľ pri všetkých, ktoré som čítala), cítim sa ako s mníchmi niekde na tibetskej hore, iba v nejakom hábite. (teraz si ma nemáte predstavovať v oranžovej plachte, máte si predstavovať ten pokoj v duši..). v tom momente chapem aj veci davno nepochopené, cítim sa ako dieťa, ktoré sa ničoho nebojí, pretože nepozná prekážky, ale zároveň ako starec, ktorý má životné skúsenosti a múdrosť. Jeho knihy sú plné harmónie, krásy, lásky, viery a ďaľších pozitívnych slov. Každopádne sa oplatí prečítať.

Ja som začínala s Alchymistom, a tam som našla prvú zmienku o meste Santiago de Compostela, do ktorého chodia pútnici už veľa rokov.. Ale o tom inokedy..

Prečítala som aj Mágov denník, Veronika sa rozhodla zomrieť a Jedenásť minút. Chystám sa aj na ostatné, a poriadne si ich vychutnám.

Pre dnešok končím, ale budem rada, ak mi aj vy napíšete, (prípadne ak tiež vytvoríte článok), čo čítate.

P.S.: Ak chcete vedieť, čo okrem Coelha čítam, nájdete to až niekedy inokedy..