V poslednej dobe sa pozastavujem nad tým, ako sú niektorí ľudia chronicky nespokojní.
Raz to je pracovná doba.
Nepáči sa im, že musíme tak skoro chodiť do práce.. Keď sa pracovná doba zmení, dohodneme sa so šéfstvom, že budeme chodiť neskôr, tak zase im nesedí to, že chodia domov neskôr a že si nestihnú vybaviť behačky po úradoch.
Inokedy to je počasie.
Keď bolo dosť dlho zima, pršalo a tak, všetci okolo mňa rozprávali, ako je strašne zima, a že už chcú mať konečne leto. Akonáhle sa ale oteplilo, už zase počúvam, že je vonku otrasne teplo, a že by mohlo byť chladnejšie a tak podobne. Tiež počúvam, že koľko ľudí už malo infarkt z tepla, a koľkým to spôsobilo iné zdravotné problémy..
Išla som pred chvíľou okolo miestnosti, ktorú tu zamestnanci majú vyhradenú na fajčenie. Práve odtiaľ dvaja vychádzali, a medzi sebou sa bavili o tom, aký tam je smrad, že je tam iba jedno okno a nestihne sa to vyvetrať. Ale von zase nepôjdu, pretože by na nich pražilo slnko a oni by sa tam uvarili.
Takýchto príkladov by som mala veľa..
Každopádne, napadol ma pri tom jeden vtip..
Rodičia majú dvoch synov, jeden je pesimista, druhý optimista. Chcú to zmierniť, tak pesimistovi dajú do izby kopu hračiek, minú na to strašné peniaze a dúfajú, že sa aspoň trošku bude tešiť. Optimistovi dali do izby kopu hnoja, až tak veľa, že sa tadiaľ dá ledva chodiť.
Nechajú deti, nech idú do izieb, a po chvíli ich prídu skontrolovať.
Pesimista plače v izbe: "to sa mi za chvíľu pokazí, kto to potom bude opravovať..deti mi budú závidieť, nebudú sa so mnou chcieť hrať.. nebudem si vedieť vybrať, s ktorou hračkou sa mám hrať skôr..."
Idú teda za optimistom, že snáď aspoň jeho to trošku sklamalo.. Nájdu ho v izbe, ako prehadzuje ten hnoj s úsmevom na tvári a so slovami: "Toooľko hnoja, toooľko hnoja, niekde tu musí byť aj koník.."
Neviem, ako Vy, ale ja som radšej tým optimistom, mám krajšie dni, pretože sa dokážem tešiť z toho, čo sa deje okolo. Ak prší, myslím na tých záhradkárov, ktorí na ten dážď už dlho čakali.
Ak svieti slnko, teším sa, že sa môžem ísť opaľovať, a sledujem deti, ktoré sa šantia vo vode..
A ako ste na tom Vy
Komentáre
zlatko
presne tak...ja to tiež hovorím všetkým naokolo, lebo občas ma hnevá, keď mi niekto hučí do ucha, "to je hrozné počasie, stále chladno, prší"...a dva dni je tridsať a už je opäť zle,"ach, taká horúčava, to sa nedá vydržať" a pod...mám rada teplo a zima nie je pre mňa bohviečo/ja by som to dala tak: november jeseň, december zima so snehom, nech sú krásne vianoce, deti nech sa vybláznia, január jar a zvyšok leto:25-28 stupňov, no nemám oprávnenie to zmeniť, tak to berie, že to má zmysel tak ako to je;-)/, ale nenadávam na počasie...veď hlavne záleží na tom, s kým sme a to kde a aké je počasie je vedľajšie...môže pršať a môžeme zažiť nezabudnuteľný zážitok a budeme sa cítiť skvele...od počasia by to nemalo závisieť...ale ľudia, sú ľudia, vždy tam bude nejaká nespokojnosť...
angie