Žabkin prvý blog

Boh sa usmial a odpovedal: "Môj čas je večnosť, a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa ma vlastne chceš spýtať?"

"Čo ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?"

Boh odpovedal: "To, že ich nudí byť deťmi, a tak sa ponáhľajú, aby dospeli, a keď sú dospelí, zase túžia byť deťmi.

Prekvapuje ma, že strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom míňajú peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie.

Prekvapuje ma, že sa toľko strachujú o budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť.

Prekvapuje ma, že žijú, ako keby nikdy nemali umrieť, a umierajú, ako keby nikdy nežili."

Boh ma vzal za ruky a chvíľu sme mlčali. Potom som sa spýtal: "Čo by si chcel ako rodič naučiť svoje deti?"

Boh sa usmial a odpovedal: "Chcem, aby vedeli, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich miloval. Môžu iba dovoliť, aby ich druhí milovali.

Chcem, aby vedeli, že najcennejšie nie je to, čo v živote majú, ale koho majú.

Chcem, aby vedeli, že nie je dobré porovnávať sa s druhými. Každý bude súdený sám za seba, nie preto, že je lepší alebo horší ako ostatní.

Chcem, aby vedeli, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej.

Chcem, aby vedeli, že trvá iba pár sekúnd spôsobiť ľuďom , ktorých milujeme, hlboké zranenia, ale trvá veľa rokov, kým sa také zranenia uzdravia.

Chcem, aby sa naučili odpúšťať, odpúšťať skutkom.

Chcem, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich veľmi milujú, ale nevedia, ako svoje city vyjadriť.

Chcem, aby vedeli, že za peniaze si môžu kúpiť všetko okrem šťastia.

Chcem, aby vedeli, že skutočný priateľ je ten, kto o nich všetko vie, a napriek tomu ich má rád.

Chcem, aby vedeli, že vždy nestačí, aby im odpustili druhí, ale že oni sami musia vedieť odpúšťať."

Chvíľu som sedel a tešil sa s Božej prítomnosti.

Potom som Bohu poďakoval, že si na mňa urobil čas. Poďakoval som mu za všetko, čo pre mňa a moju rodinu robí.

A Boh odpovedal: "Kedykoľvek. Som tu dvadsaťštyri hodín denne. Len sa spýtaj a ja ti odpoviem."

Ľudia zabudnú, čo ste povedali. Ľudia zabudnú, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.

K tomu ešte jedna veta, ktorá sa mi kedysi vryla do pamäti:

Nemilujem Ťa pre to, čím si, ale pre to, čím som ja, keď som s Tebou..